Prestávam veriť v ľudí. Prestávam veriť v seba. Vidím len príšery ako sa trhajú, chŕlia oheň a spoločne sa hryzú. Trhaj so seba kusy mäsa, ktoré v krvavých kusoch dopadajú na zem a takto to pokračuje, kým im na tele nestanú len kosti a prach, zápach a hniloba.
Zabíja ma pocit nadradenosti, ega a sebaklamu, ktorý vidím a cítim všade okolo seba. Ľudia nedokážu byť tolerantní, zbaviť a predsudkov ani pocitu nadradenosti...
„Pravda je taká, že každý ti raz ublíži. Musíš proste nájsť ľudí, pre ktorých sa oplatí trpieť.“ (Bob Marley)
Nebola ako ostatné dievčatá. Rada sedávala v kúte, bola to taká šedá myška, ktorá cez prestávky vonku na lavičke, popíjala čaj a čítavala Rimbauda, zatiaľčo ostatné dievčatá preberali módu a najnovšie drby. Inteligentné a pekné dievča, napriek tomu, že sa nikdy nemaľovala, bola krajšia než väčšina dievčat na škole. Dennodenne prechádzala cez ie isté chodby, stretávala rovnakých ľudí, bola takmer neviditeľná a predsa si získavala pozornosť mnohých chalanov
(áno, všímam si ten paradox), ktorí vlastne len predstierali, že sa zaujímajú o tie zvyšné zmaľované Barbieny.
Prišlo vám to povedomé? Obávam sa, že som vám práve prezradila zápletku každej YA literatúry, ktorú kedy chytíte do ruky. Moja chyba. Ale možno som tak trochu načrtla aj život, ktorý sami žijete.
Rozhlasujete, akí ste iní, lebo v piatok miesto džbánu piva
(pardón, nemám skúsenosti, tak budem vychádzať z historických filmov...), sedíte doma na zadku s hlavou zaborenou v knihách, pijete čaj
(čo majú všetci proti káve?). Toto nie je výsmech. Som rovnaká- tá čudáčka, ktorá nikam nezapadá. Vážne som si to myslela. Mala som pocit, že som na svete jediná. Zranená a osamelá som sa potĺkala svetom a hľadala odpovede a riešenia ta otázky typu:
"Je to moja chyba? "Som vážne hodná opovrhnutia?" a dnes ma zaráža moja odpoveď. Je mi zle a bojím sa. Bojím sa toho, čo sa zo mňa stalo. Padla som na dno a stala sa otrokom. A tak sa stalo.
Vzala bič svojim pánom, povstala z prachu, a sľúbila, že už žiadnemu z nás nikdy viac neublížia. A tak sa stalo. Popravila som pánov, vsadila ich do okovov, sama sa stala pánom a z nich som urobila otrokov....
Strata sebaklamu robí človeka múdrejším ako nájdenie pravdy. (Borne)
A nemyslím si, že som bola jediná.
Možno som šialená, keď prechádzam na druhú stranu mince a bránim ľudí, ktorí ma celý život šikanovali a spôsobili mi veľké utrpenie. Stále ste nepochopili o čom hovorím? Môj problém je, že miesto toho, aby som sa pokúsila nájsť ľudí ako som ja, som sa uzavrela do pevnosti.
Seba som vystavila za vzor normálnosti, lebo to bola jediná možnosť ako sa vyrovnať so svojim okolím. Nadávam na ženy zmaľované ako obrázok, na deti v krčách, vzťahy cez facebook, na všetko, čo vlastne nerobím. Akoby povedal môj spolužiak
(a za túto vetu by mi vážne zatlieskal):
Odsudzujem spoločnosť, ktorá ma odsúdila, lebo viem, že odsudzovať ostatných sa nemá.
Nerobí ma to lepšou. Vlastne. Dostáva ma to na rovnakú úroveň...
Je správne poukazovať na to, ako sa veci vo svete majú. Máme právo na vlastný názor a vybrať si svoju cestu, preto by sme sa mali snažiť tolerovať cesty iných, aj keď oni sami možno tú našu kedysi zavrhli. Pravda je, že nechcem byť iná než som. Myslím, že som po rokoch našla samú seba a chýba mi posledný krok.
Odpustiť, zabudnúť a ísť ďalej.
Považujete sa za tolerantných? Myslíte si, že existuje rovnocennosť alebo je to len naivná prosba ľudí? Považujete sa za lepších/horších v porovnaní s inými ľuďmi?
Zaujal ťa tento príspevok a chceš vedieť kam ďalej? Skús:
Ľudia na zabitie| Tolerancia vládne
Keď už som načrtla tú toleranciu-
Homosexualita a rodinné hodnoty | Odlišný názor na referendum
Založil si si práve svoj vlastný blog?-
Veštenie mladým blogerom. Čo vás čaká a neminie? | Ako to vidím po rokoch na internete...
Ako zrúdne to vypadá v mojom okolí-
Profesionáli na každom kroku
Zoznam vecí,ktoré som v živote neurobila a možno neurobím-
Pýtaj sa ma, čo robím a ja ti poviem, čo som nikdy nerobila | o Adminke
Epilóg pre záujemcov (a bláznom, ktorým moje keci ešte nestačili): Neviem či práve toto je článok, ktorý by sa vám mohol páčiť, ale ja som ho potrebovala napísať.
Tlieskam všetkým, ktorí si aspoň myslia, že to pochopili a klaniam sa každému, kto sa so mnou dokázal stotožniť. Niečo podobné tu asi nenájdete, ale skúsim vás poslať do
Odlišných názorov a
o Adminke.
Ak sa vám náhodou táto šialená spleť myšlienok aj celkom páčila, nezabudnite ma podporiť 1+ a zanechať nejaký komentár. Moj GFC,
google+ a
bloglovin vám napovedia či sa moje psychické rozpoloženie konečne vrátilo do normálu. Zatiaľ sa s vami lúčim. Majte sa!
Vaša priateľka Viallen (Magicforever)
Menovky: o Adminke, Odlišné názory