Mnohí berú čmáranie do knihy za prečin proti prírode. Pre väčšinu z nás to predstavuje obrovskú neúctu voči knihám i budúcim čitateľom. Nikdy som nechcela, aby sa mojim knihám niečo stalo. Vždy som ich požičiavala s nevôľou a strachom, že sa mi vrátia s ohnutými krajmi, zašpinené, alebo dotrhané. Dlho som nad tým rozmýšľala až som zistila, že knihy sú ako ruky. Ak o ňu prídete, druhá nenarastie.
No, ako sú mozole dôkazom tvrdej práce, zažltnuté stránky a podčiarknuté vety sú dôkazom jej splnenej úlohy.
Nie som človek, čo by len tak zobral pero a začal čmárať do knihy. O to viac, ak viem, že nie je moja, patrí knižnici a tam ju raz odložím, ale vždycky som mala slabosť pre staré knihy, ktoré si už odslúžili svoje. Zažltnuté stránky a pach starého papiera len znásobovali jej hodnotu. Ja som sa s tým stretla len nedávno v jednej knihe od Paula Coelhoa.
Bolo to pre mňa akýsi znak prepojenia. Posolstvo- ak to tak chcete volať. Akoby sa mi bývalý čitateľ snažil odkázať: "Pozri! Nie je to nádherná myšlienka?" :) Postupom času som ich začala vyhľadávať. Chcela som vedieť, čo mi ešte môj záhadný predchodca chcel odkázať. Konečne som nebola sama. Nebola som jediná, ktorú tento príbeh očaril. Jediná čudáčka, čo ešte chodí do knižnice...
Vo svojej podstate viem, že po svete sú miliardy ľudí, čo po večeroch oddychujú pri dobrých knihách, ale na druhú stranu, ich ani nestretávam na každom kroku. Odtiaľ ten pocit prázdnoty.
Povinnosťou knihy je vkrádať sa do našich sŕdc, tak prečo mi sa na chvíľu nemôžme vkradnúť do jej stránok a zapôsobiť na ňu, ako ona zapôsobila na nás?
Nie tí milujú knihy, ktorí ich nedotknuté schovávajú v skriniach, ale tí, ktorí ich majú ustavične v rukách. (Erazmus Rotterdamský)
Možno nakoniec úlohou knihomoľov nie je knihy si úzkostlivo chrániť, ako to často robíme, ale práve dovoliť, aby očarila aj ostatných. Skutočným barbarstvom je nechať ju stáť, spraviť si z nej výstavku, podložku pod jedlo či z nej vytrhať stránky. Alebo ich použiť na kúrenie! O učebniciach nehovorím- to je nutné zlo, ktoré treba vyničiť
(takú pliagu ani oheň nespáli!!!)
Nesnažím sa vás teraz nahovoriť, aby ste knihu poctili všetkými gastronomickými pochúťkami v dome. Milenecky na nich zanechali odtlačky rúžov a podobne.
Nikdy neničte knihu zámerne! No malý prehrešok v podobe uhlíka je občas prejavom nadšenia. :)
Zniesli by ste menšie poznámky v knihách? Píšete si do kníh, lepíte papieriky alebo inak zaznamenávate pasáže, ktoré sa vám páčili. Myslíte si, že knihu treba starostlivo ochraňovať, alebo menšie zásahy jej dodávajú život?
Menovky: Books, Knihy z iného uhla
.jpg)
