Ďakujem, J. K. Rowling, za chlapca, ktorý navždy ostane v mojom srdci.

Ak slová nemôžu zmeniť svet, tak potom na čo sú knihy? Pre mňa to začalo to celkom nevinne. Ako jedna z mála filmom, nie knihou, ktorý som dovtedy nechcela ani vidieť. Len s nevôľou som vkladala (vtedy ešte napálené) cédečko do mechaniky s príbehom jedného chlapca s okuliarmi a jazvou na čele, aby zmenil doterajší osud miliónov a miliónov ľudí.

"Ako by ste chceli, aby si vás ľudia pamätali?" "Ako niekoho, kto urobil to najlepšie, čo mohol s talentom, ktorý mal."

Tak to nejak začalo. Potom knihy, plagáty na poličkách. Ešte si spomínam, ako som o jedenástich narodeninách sfukovala sviečky s naivnou nádejou, že možno niekde za oknom sa objaví moja sova. Ach, to krásne detstvo!

Najväčší ošiaľ ma vlastne ma vlastne nikdy nestretol. Keď som prvýkrát spoznala tento príbeh, kiná sa už dávno pripravovali na premietanie tretej časti a vtedy sa už všetci tvárili príliš dospelo, aby uznali, že sa im Harry páči. Nato uznať, že z knihy mohlo vzísť niečo dobré...
Prvé dve časti som videla takmer naraz a kniha nám mama čítavala po nociach každý deň. Nepotrebovala som spánok. Čo po tom, že na druhý deň bola škola, písomky a skúšanie, keď Harryho obkľúčili pavúky v Zakázanom lese? Snape zabil Dumbledora a pred očami sa mi mihal obraz sklenenej truhly a nehybného riaditeľa! 

"Naozajstný pán smrti pred smrťou neuteká. Vie, že musí zomrieť, a chápe, že vo svete živých sú oveľa horšie veci než umieranie"

Harry Potter ma naučil milovať príbehy. Rowlingová ukázala krásny sen. Vďake nej som mohla prežiť detstvo plné mágie. Bol to zvláštny pocit odisť z kina s myšlienkou, že sa to všetko skončilo. Desať rokov môjho života...
Myslím, že ani sfilmovanej verzií nie je, čo vytýkať. U filmu by som ťažko vyberala ten najlepší. Najmenej ma oslovili asi trojka a sedmička prvý diel. Zdalo sa mi, že o pár scén navyše by ich nezabilo a film by to nijako nepokazilo.
Knihy sa mi páčili všetky, no iba sedmičku som čítala viackrát. Pri Snapeových spomienkach plačem ako malá. Občas si nalistujem iba túto kapitolu a nechávam sa unášať nostalgiou.

Viem, že z poličiek, tak skoro nezmiznú. Ako správny fanúšik mi nechýba ani Metlobal v priebehu vekov, ktorý som nikdy nedočítala :D Možno raz. Tak, ako všetky, si hádam počká na moje deti :)