Charitatívne organizácie| Pomáhame či nepomáhame?

K tejto téme som sa už dlhšie chcela vyjadriť a po komentáru od Vendy som si povedala, že to nebudem odkladať. Do odlišných názorov som nejaký ten piatok nepísala, no zachovám starý koncept a opäť vám vysvetlím, prečo sa k tomu chcem vyjadriť. Pretože ľudia to očividne nechápu!
Pozrite, nebudeme si teraz klamať a pokojne aj na chvíľu zabudnime to, že keď už nič, tak pomáhať si (akýmkoľvek spôsobom) je skrátka ľudské a správne.
Na tomto svete je kopec podvodníkov, čo vás chcú len sladkými rečičkami zneužiť a obtiahnuť o peniaze. Hej no, je to fakt. Spoločnosť totiž umožňuje profitovať na ľudskom nešťastí, čo je podľa mňa jeden z hlavných stavebných kameňov medicíny a celého farmaceutického priemyslu. Bohužiaľ, keďže väčšina ľudí nerozozná ani púpavu od ruže tieto lieky kupovať musíme. Ale je jedna malá drobnosť, ktorá by nám mohla pomôcť


(Poznámka: Týmto článkom som nechcela nikoho uraziť. Ako už možno viete, párkrát som totiž pracovala ako dobrovoľníčka v rôznych charitách a tak som vám chcela povedať svoj názor na vec.)  

"S pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy. Bez kníh ale nebýva učený nikto ani v škole." (Jan Amos Komenský)
Vzdelanie nás z biedy určite nevytrhne, ale myslím si, že vzdelaný človek má omnoho viac uvedomelých a produktívnych myšlienok, ktoré prinajmenšom pomáhajú jemu v osobnom a pracovnom živote. Školský systém určite nie je tá najdokonalejšia vec na svete. Sama mám občas pocit, že by som svoj čas využila produktívnejšie než ôsmimi hodinami za lavicou, lenže povedzme si úprimne, koľkí z nás by ochotne doma sedeli nad matikou, chémiu, fyzikou a biolou? Literatúra, dejepis to všetko je fajn (humanitné vedy ma osobne bavia omnoho viac), lenže toto sú štyri predmety, ktoré nesú poznatky o svete a o tom, ako veci okolo nás fungujú...
„

 No a to je to, čo napríklad robí Unicef (ktorých môžete poznať aj od znakom modrých gombíkov). Snažia sa podporovať vzdelanie v krajinách ako je Afrika, India a proste všade, kde je to potrebné. Mnoho detí (a hlavne dievčat) nemajú právo študovať a vzdelávať sa. Druhá vec, čo sa mi na nich páči je, že pracujú s deťmi. Nesnažia sa meniť mentalitu dospelých, ale už od detstva vedú tých ľudí k vzdelaniu a samostatnosti, aby raz mali silu a možnosť nežiť, ako ich rodičia. Plus oceňujem, že v zemiach, kde sa správajú k ženách ako handrám, poučujú o rovnoprávnosti mužov a žien. A to je niečo, čo ja chcem naozaj zmeniť.

Hladnému nedaj rybu, ale daj mu udicu a nauč ho loviť (čínske príslovie)
Väčšina si pravdepodobne myslí, že charitatívne organizácie využívajú tieto peniaze na zasielanie jedla. (Kým som sa totiž nezačala na podobných akciách zúčastňovať, sama som mala podobný názor.) To sa však robí málokedy. Zasielanie potravín je len krátkodobé a celkom neefektívne riešenie problémov. Preto väčšina týchto charitatívnych organizácií je skôr orientovaná na vzdelávanie a medicínu. Dôvod prečo to podľa mňa ľudia ani nevedia, je ten, že do správ a medií vám oznámia, že zajtra bude Deň narcisov + varovanie dávajte si pozor na podvodníkov. Lenže kam poputujú vaše peniaze ich asi veľmi nezaujíma...

 Charita sa nesnaží učiť ľudí, aby očakávali stále pomoc od iných. Nie je to ani podporovanie žobrania. Charita totiž neznamená, že vaše peniaze poputujú k prvému bezdomovci, ktorého odchytia na ulici, aby ich prechľastal. Nejde ani o to, kúpiť si niečo pekného či produktívneho. Ten kvietok či nálepka je len akási upomienka, možno poďakovanie. Tieto organizácie sa snažia tým ľuďom vytvoriť aspoň podobné podmienky na život, aby ľudia mohli začať poriadne a triezvo uvažovať, ako môžu využiť prostriedky, ktoré už majú. Nezabúdajte, že to, čo my považujeme za normálne veci, niektorým ešte stále pripadá ako z rozprávok Julesa Wernea.


Ako sa dozviem, či moje peniaze išli na správnu vec?
Druhú vlnu skepticizmu tvoria pravdepodobne tí, čo tvrdia: "Načo budem prispievať. Aj sa za účelom ide tak 10%." Najprv sa pýtam, odkiaľ to viete? Čítali ste to, alebo to tvrdíte, lebo to tak tvrdia všetci?
Z každého darovaného 1 € (30,126 Sk) sa na ceste za pomocou odkrojí sedemkrát, 4 centy pokrývajú administratívne náklady, 3 centy financujú programové náklady a 93 centov putuje priamo na programy. (Unicef- ak si to chcete prečítať na vlastné oči TU!)
Ak sa bojíte, ako budú prerozdelené vaše peniaze, vypýtajte si nejaký letáčik, pozisťujte na čo prispievate, prezrite internet. Pochopiteľne, nedávajte svoje ťažko zarobené peniaze tam, kde nepomôžu. No nedovoľte, aby váš strach zabránil robiť dobré veci.

Aký je váš názor na charitatívne organizácie? Prispievate alebo ste to ešte neskúšali? Zmenil sa nejako váš názor po mojom článku? Alebo ste sa dozvedeli niečo, čo ste nevedeli? 
Ľudkovia! Viallen je späť (aspoň a tak dlho, ako sa bude dať) a je strašne rada, že vás zas všetkých vidí. Ako vždy prosím zanechajte svoj komentár alebo 1+. Teším sa na vaše názory a hádam tu vznikne aj nejaká pekná diskusia. Táto tma ma natoľko inšpirovala, že by som vám ešte raz rada prerozprávala aj nejaké vlastné skúsenosti z akcií. Môj krásny google+ vás bude o všetkom informovať. Ak chcete vedieť o každom novom článku navštívte aj môj bloglovin. To je nateraz všetko a uvidíme sa zas nabudúce. Čau-čau!


Vaša priateľka Viallen

Menovky: