Neviem či si ľudia bežne plánujú v sedemnástich dôchodok (asi skôr nie), ale ja mám rada predstavy budúcnosti. Preto mám jasný splán- poskupujem všetky hry sveta budem gamebliť od rána do večera. Prečítam všetko, na čo ešte dovidím. A kúpim si obrovské piano do stredu obývačky a naučím sa vo svojich 79 naň hrať :D
Meno tej piesne by zabralo takmer celú stranu, preto len prezradím, že
je z filmu Amelie z Montmartru a zvyšok informácií vám povie náš hosť, ujo
You-tube.
Ďalší soundtrack z filmu! Tentokrát Schindlerov zoznam, no som ešte nikdy nevidela.Kamarátka len raz doniesla pieseň,ktorú počúvali na hudobke a ja som sa okamžite zamilovala! Filmy o druhej svetovej vojne som nikdy nejak neobľubovala. Až na Pianistu a najnovšie Zlodejku kníh (oba inak odporúčam). Ach, už som to naozaj chcela ťahať iným smerom, ale ona sa to proste nedá.
Ďalší diel skladačky priniesli z Holandska Delain- Start swimming
A všetko, čo počujem je: „Stoj, stoj!“ Doháňam ťa.
Nenechávaj ma za sebou.
Nedokážem tam vonku vidieť jedinú dušu
Je tma, tma.A ja ťa doháňam.
Raz to muselo prísť. Nechodila by som na ich koncerty pre nič za nič. (
Výnimočný článok-čo mi priniesol február a pólka marca) Jeden z mojich obľúbených slaďákov je práve
Memories a
All I need- možno poznáte z Vampire diaries. Alebo aj nie, pretože spolužiačka, ktorá ich totálne žerie mi vynadala, že tam by metál úúúúrčite nedali a preto to tam údajne nebolo.
(Z plesu, kde Elena tancovala s Damonom. Pamätá niekto?)
Nezhadzuj ma dole pre to všetko, čo potrebujem
Urob moje srdce lepším miestom
Daj mi niečo v čo môžem veriť.
Nezhadzuj ma dole!
Práve si mi otvoril dvere, nenechaj ich opäť zavrieť.
Fajn, sľúbila som, že nepôjde iba o metal, tak to trošku zmiernim na Rock/pop, takže sa presunieme z Within tempation na Avril Lavigne-Take me away
Všetka tá bolesť
Ktorú som myslela, že poznám
Všetko myšlienky vedú opäť k tebe
Späť k tomu,čo nebolo nikdy vyslovené
Tam a späť
Vo vnútri mojej hlavy
Nesiem tento zmätok
Nie som ničoho schopná, príď a zober ma preč.
Na záver Sail away od fínskej rokovej skupiny The Rasmus. Jedna z najkrajších piesní, čo poznám.
Kedysi dávno
sme mali za čo bojovať
Mali sme
sen, mali sme plán
Iskrili sme
vo vzduchu a všetci nám závideli Nemali sme žiadne starosti...
To by bolo pre dnešok všetko. Nabudúce sa to pokúsim urobiť zaujímavejšie. Je to môj prvý pokus, takže budem rada ak napíšete všetko, čo sa vám páčilo, čo nie. Akoby to mohlo vypadať lepšie a ja sa nabudúce viac posnažím. Čau-čau!
Pripomínam, že stále máte možnosť sa zapojiť do môjho projektu 5 dôvodov prečo na tému čitateľ! Ak neviete o čo ide, klik na ikonku!
Páčila sa vám niektorá? Ktorá najviac? Poznali ste ich alebo som vybrala novinky?
Máte nejaký obľúbený slaďák? Počúvate piesne podľa nálady?
Čo počúvate, keď ste smutní?
