Čo keby zrazu zhaslo Slnko? Čo keby už na svete nebol nikto, kto
by ťa mal rád? Čo keby si sa už nemalo o koho oprieť, komu sa vyžalovať?
Čo keby som tam vtedy bol/a? Mohlo všetko byť inak?
Na pohľad
dve úplne nevinné slová, pár písmen, ktoré však dokážu viac než by si
človek myslel. Môžu pomôcť, ale rovnako tak ublížiť, dokonca niektorých
ľudí prenasledovať až dokonca ich krátkeho života....
Poznámka autora: Tento
článok je čisto len môj názor. Nehľadajte tu nič umelecké. Je to
uvedené len ako príklad. Nie sú tu pravé mená- ani to J a P...)
Pravda, akú našla Alica...
Možno,
že sú takí ľudia, ktorí rovnako, ako ja, vždy uvažovali nad tým, ako by
radi zmenili niektoré svoje rozhodnutia. Čo by sa stalo, keby sa danú
chvíľu rozhodli, alebo zachovali inak. Najradšej by vrátili určitú chvíľu
a prežili ju znova, no tento raz inak. Správne. Lenže mám pre vás novinu...Nič také nie je!
Nemyslím
tým teraz iba to vracanie sa v čase. V očiach ostatných robíme chyby
neustále... Robíme to, čo oni považujú za nesprávne, správame sa nie
vždy tak, ako by sami chceli. Lenže takí sme! Nemôžeme byť všetci
rovnakí (dokonalí). Ak budeme ľutovať každé jedno rozhodnutie v živote,
dostaneme sa akurát na vrchol útesu, z ktorého jediná cesta vedie
strmím pádom dole.
Kamarátka
sa ma raz spýtala či vo svojom živote niečo ľutujem. Odpovedala som jej
pravdivo: "Áno, je veľa vecí, čo ľutujem, a ktoré by som chcela zmeniť.
Možno mohlo byť všetko inak."
Čakala som, že mi povie to isté, ale
miesto toho ma len dlho uprene pozorovala a potom povedala niečo , čo ma
veľmi šokovalo: "Prečo?" spýtala sa ma po chvíli. "Prečo chceš aby bolo
všetko inak? Ja som nikdy ničoho neľutovala. Ak by som sa rozhodla
inak, nikdy som vás nemusela spoznať. Vôbec sme nemuseli byť priateľky.
Vieš si predstaviť, že som mohla skončiť s takými ako J a P? Mohla som
len všetkých ohovárať a využívať. Neviem si predstaviť, čo by zo mňa
bolo, keby som nestretla vás..."
Rozhodnutie dneška je realita zajtrajška.
Žiadne
rozhodnutie nemôže byť celkom nesprávne. Nie, naozaj! Verte mi! Chcete
vedieť prečo? Pretože v danú chvíľu sme si mysleli, že robíme všetko, čo
je v našich silách. Nemá zmysel zahadzovať sa z minulosťou. To čo sa
stalo, sa už predsa aj tak neodstane. Nie je dôvod ľutovať naše
rozhodnutia. Ani ja už neľutujem nič z toho čo som spravila. Prečo?
Považovala som to za správne. Možno mi teraz už niektoré po rokoch prídu
hlúpe, no aj tak sú stále moje, a vtedy som robila to, čo som považovala
za potrebné!
Dlho som uvažovala nad jej slovami a myslím, že v ten deň
sa vo mne aj niečo zmenilo.
Prestala som sa zaoberať
minulosťou. Snažím sa hľadieť vpred. Rozhodovať sa tak, ako to považujem
za správne a hlavne- podľa seba. A myslím si, že to je to najlepšie, čo
vlastne môžeme robiť :) Robiť to, čo považujeme za správne a ako
najlepšie vieme.
Naše rozhodnutia nás vždy povedú po
zaujímavých cestách. To, či to budú tie, po ktorých by sme kráčali aj
keby sme sa rozhodli inak, to sa už asi nikto nedozvie. Jedno je však
isté. Každé jedno poslúži ako kľúč k novým možnostiam a príležitostiam.
A čo si myslíte Vy? Existuje niečo ako osud? Alebo na to proste
neveríte?
Myslíte si, že sú to zbytočné otázky? Hovoríte si ich často? Žijete viac minulosťou alebo budúcnosťou?
Viallen