Či verím v lásku na prvý ohľad? Hmm.
Áno aj nie.
Na jednej strane sa u mňa bije srdce, ktoré chce veriť v
romantiku, v lásku na prvý pohľad. Veď už len tá predstava, že raz
stretnem niekoho, s kým strávim sotva tri sekundy a budem mať pocit, že
toho človeka poznám celý život, je pre mňa nádherná.
Potom neodkladne
nastupuje mozog, ktorý len "prevracia oči" nad tou scénou, ako zo zlého
dievčenského románu a neustále mi omieľa, že ako môžem milovať človeka,
ktorého ani nepoznám?
Odpoveď na túto
otázku by som aj tak každým dňom menila. Keďže v poslednej dobe ma zas
chytila tá moja romantická nálada (a piesne, ktoré momentálne počúvam,
mi s tým nijako nepomáhajú) , je pre mňa ťažie uvažovať nejako
racionálne, ale niekedy aj to treba...
Myslím, že zatiaľ, aj keď toho
budem asi pozdejšie ľutovať, že som vôbec niečo také napísala, dávam
láske na prvý pohľad šancu, i keď to rozhodne nie je niečo, na čo by som
chcela čakať celý svoj život...
Ani
netvrdím, že takéto vzťahy majú dlhodobé trvanie. Láska nie je cit,
ktorý by nemal vznikať na základe jediného pohľadu- už len preto, že je
to skôr pobláznenie vzhľadom, ako dušou- a tam nikdy nemôže vniknúť
nejaká budúcnosť. Ale možno by sme si každý aspoň raz, zaslúžili zažiť
lásku na prvý pohľad, prinajmenšom -alebo radšej prinajväčšom? :D- nájsť
dušu, s ktorou si raz budeme pripadať, akoby sme našli všetko, čo nám
chýbalo, naše druhé ja, aj so všetkými chybami a prednosťami, ktoré
má...
Mne by pokojne stačil aj niekto, s kým budem prosto šťastná.
Vraj
Boh, keď stvoril človeka rozdelil jeho dušu na dve a dal ju niekomu
inému, aby sa potom na Zemi našli. Nuž, kto vie? Ja som síce v Boha
nikdy neverila, ale na svete sa stali aj čudnejšie veci...
Láska v modernom svete
Ak
mám prejsť aj k smutnejším témam, tak si všímam, že posledné generácie,
akoby vôbec nevedeli, čo to slovo láska vlastne znamená.
Moja
kamoška trávi so svojím priateľom viac času, ako moji rodičia, ktorí sú
svoji okolo dvadsať rokov. Pritom, keď je bez neho, tak nerobí nič iné, než že sa naňho neustále sťažuje! Keď nad tým tak uvažujem, tak som
ju snáď ani nepočula o ňom povedať jediné jedno pekné slovo. A hneď na
to mu posiela esemesku, ako strašne ho miluje. No, nepríde vám to pritiahnuté za
vlasy?
A všetky tie správy , ktoré si
detičky- a tým nemyslím iba mladších ako ja- posielajú Facebookom. Si
moja jediná, pritom dobre že nenapíše mylujem ťa
(každému milovníkovi
pravopisu, ktorému sa z toho Y zatočila hlava, sa ospravedlňujem).
Všetko mi to pripadá, tak príšerne umelé. Už len fakt, že si to
nehovoria do očí, mi prosto príde divný. Nechcem, samozrejme, nikoho
urážať. Neviem, možno iba nerozumiem tomuto, miestami až príliš,
modernému svetu. Alebo iba nerozumiem láske, ak sa tej vôbec porozumieť
dá...
Články, čo by vás mohli zaujímať:
Už iba pár hlúpych otázok a dám vám pokoj :D
A
čo vy? Aký je váš názor na lásku na prvý pohľad?
Veríte v ňu alebo ju
vôbec nepripúšťate?
Myslíte, že je to skôr pobláznenie alebo skutočná
láska?
Zažili ste už niečo podobné? Pokojne mi môžete napísať nejaké
srdcervúce príbehy :D Ja čítam rada, aj keď viem , že mnohým z vás sa
nechce písať...
Vaša priateľka Viallen (Magicforever)
Musíme
uznať, že láska je jedna z najpoužívanejších námetov. Či už v piesňach,
filmoch, knihách a hlavne v poslednej dobe, akoby sa roztrhlo vrece s
milostnými trojuholníkmi, ktoré teraz asi zabezpečujú všetky priečky
bestsellerov, hádam už v každej knihe pre teenagerov. A všetkým nám je
asi jasné prečo.... 
