Kreslím | Päťka porazených

Na maliarsku školu by ma nevzali, ale to neznamená, že s tým prestanem...

Úprimne dúfam, že viem lepšie písať, ako kresliť, ale je tu jeden, s ktorým sa chcem pochváliť. Myslím, že sa mi celkom podaril. Snáď sa bude páčiť aj vám. 

Nemusíte na mňa brať ohľady…Pokojne mi môžete napísať všetko, čo som na nich pokazila. Veď napokon, chybami sa človek učí…Takže aj keď neskoro, tak tu je článok k TT  zúfalstvo:) Ak sa pýtate, prečo som tomuto článku dala takýto názov...Možno na to prídete aj sami :D

Nežná krása

Niečo málo o obraze:

Toto je jeden z tých, na ktorý som hrdá. Však som sa s ním aj natrápila...

No i tak si myslím, že mohol byť lepší. Áno, to som celá ja! Všetko kritizovať a hľadať chyby...S tou jej hlavou stále nie som veľmi stotožnená, ale to už je jedno. Postavy, portréty-to sú moje dve obrovské slabiny. Nikdy mi poriadne nešli, možno práve preto sú pre mňa takou výzvou. Kiež by som taká vytrvalá bola aj v iných veciach. 

Čo sa mi pozdáva najviac? Najviac sa mi páčia jej krídla. Prídu mi také jemné, akoby boli naozaj skutočné...

Niečo o obraze: To asi iba mňa môže napadnúť kresliť takéto úchylné obrázky na takú tému, ako je zúfalstvo...Jediné čo sa mi na tomto obrázku páči sú zas krídla ( evidentne ani nepotrebujem kritiku- ja si postačím aj sama..) Nevyšlo to podľa mojich predstáv, ale mohlo to dopadnúť aj horšie, no nie? Moje posolstvo:  Smrť sa neustále približuje. Ale to že nikdy nevieš kedy príde, akoby uberalo na význame skutočnosti, že život má svoj koniec...

Pád

Niečo málo o obraze: Možno som čudná, ale kresliť niečo také depresívne sa mi normálne páčilo. Tie obrázky majú vždy oveľa väčšiu hĺbku. Ja to zatiaľ veľmi nedokážem, ale možno časom na to prídem. Škoda tej kvality. Ten obrázok je sám o sebe tmavý a ešte fotení večer s bleskom. Zlá kombinácia...
Čo sa mi páči: Pripomína mi to Luce z Pádu (kniha) Nie len obalmi,ale aj celkovo jej situáciu,kde pre ňu by pád z takejto priepasti mohol znamenať vyslobodenie.
Moje posolstvo: Realita môže zničiť sen. Tak prečo sen nemôže zničiť realitu? (áno už zase :D)

Wioletha
Niečo o obraze: Toto som kreslila už veľmi-veľmi dávno, no bolo mi ľúto to sem nedať. Tie oči má trochu divné. To mám ešte z obdobia, keď som sa pokúšala ( neúspešne) kresliť mangy... Aspoň som prišla na to, že tadeto cesty nevedú :D 
A ešte jedna zaujímavosť. Je to moja úplne prvá literárna postava! Vymyslela som ju asi v piatich rokoch. Odvtedy sa mi s ňou neustále sníva. Ako malá som ju považovala za svoju ochrankyňu. Vždy som sa jej mohla vykecať a ona mi dala dôvod prečo mám veriť v samej seba. A potom, že sny nemôžu byť skutočné....
Čo sa mi na nej páči: Vlasy! Ježiš, vždy som milovala jej vlasy!

Zúfalstvo anjela
O Obraze: Ten najkrajší som si nechávala nakoniec, pre všetkých tých, ktorý si pozreli tento článok dokonca. Tak toto je Ten , pre ktorý vôbec vynikol tento článok. Smútok, samota, zrada, bolesť...to všetko som sa snažila ukryť do tohto malého dievčatka- anjela. Bolesť, ktorú musí cítiť zakaždým, keď si my navzájom ubližujeme. Šliapeme po vlastných snoch, aj snoch iných ľudí. Keď prechádzame okolo seba bez povšimnutia alebo jediného prívetivého slova. Možno sa mi to nepodarilo, alebo áno? Ale život je taký krásny, a my tak často pred ním zatvárame oči...