All dreams are real: Hunger games- Vražedná pomsta (recenzia)

Nič viac si neželali, len v pokoji dožiť svoje životy. Zabudnúť na hrozivú minulosť, ktorá ich prenasleduje s každým privretím očí. Nočná mora sa však stále vracia a zrazu sa stáva ešte skutočnejšia. Maratón Hunger games je za mnou a ja si môžem odškrtnúť ďalšiu super fantasy novinku roku 2013!

Viac sa dozviete v celom článku.

Nie preto lebo tu chcem zastávať otrepaný názor, že kniha je lepšia než film (aj keď u sedemdesiatich percentách tomu tak naozaj je), ale človek vyvaľuje oči, nemo prežúva za hrsť pukancov a na konci vychádza z kina s otázkou: "Tak na čo som to minul svoj dvojtýždenný plat?" Človek neznalý knižnej predlohy sa naozaj môže obávať toho, čo na filmovom plátne uvidí. Tento raz zahoďte svoje predsudky a choďte sa pozrieť na Hunger games Catching fire!

Ani neviem čí to bol šialený nápad, (asi môj. Samozrejme, že môj....), aby sme sa vybrali na takmer šesť hodinový maratón Hunger games!

Dobre, dva filmy nikdy nebudú maratón, ale viete si predstaviť , čo je to stráviť šesť hodín ( do pól tretej ráno!) na zadku prilepený na klinových sedačkách?! V telo nenájdete jediný funkčný nerv, oči vám oťažejú, popcorn lezie aj ušami a soľ páli v ústach. A to všetko s vedomím, že zajtra je škola a vás čakajú dve písomky. Proste mega zážitok!

Na začiatok vám hneď dávam jednu veľmi dobrú radu- ak ste videli nejaký film viac než desaťkrát, ani veľké plátno to už nezachráni. (Ak to náhodou je Harry Potter. Alebo Hry o tróny. Ale inak to už fakt platí!)

Mať so sebou zápalky, podložím si nimi viečka. Ešte doteraz sa liečim z obrovských modrých vakov pod očami. Po desiatich minútach som začala žobrať o svoj život. Dialógy som z pamäti opakovala s postavami, celé kino na mňa čumelo vražedným pohľadom. To by som nebola keby som si hneď nezískala kopu nových priateľov. Ale aspoň som nebola jediná. Všetci sme sa vrteli. Pukance chrapšťali len sa tak prášilo. To viete... Každý jeden, kto sme tam sedel bol skalopevný fanúšik, ale to hlavné ešte len malo prísť- Vražedná pomsta.

Prvou arénou to všetko iba začalo. Zamilovaný párik má zabávať ľudí a šíriť povedomie o veľkorysosti Sídla, lenže ich slová majú spôsobujú presný opak. Po Paneme sa šíri znak spojených prstov a o novom symbole odvahy a revolúcie-Katniss. Sídlo však nie je ochotné tak rýchlo sa vzdať moci a hlavne prezident Snow nie je človek, s ktorým je dobré za zahrávať. 75. Ročník Hunger games je toho dôkazom. Prichádza nová aréna a je jasné, že teraz môže vyjsť len jeden!

Len som vytiahla päty a už som ľutovala, že to nemôžem vidieť ešte raz. Prečo nedávajú miesto jedničky dvakrát dvojku po sebe?

Na rozdiel od prvého dielu, tento pôsobil prepracovanejšie. Jednička je v mnohých ohľadoch chladná. Akoby ste naozaj sedeli za telkou a tlieskali novým víťazom, tešili sa z ďalšej mŕtvoly. Máte možnosť sa vžiť do obyvateľa Sídla s trochu širším rozhľadom.

Vražedná pomsta je omnoho emotívnejšia. Vtiahne vás do deja, alebo vás pri najmenšom vytiahne zo stoličky! Na tele cítite dotyk lístia, v ušiach vám hučí. Ani sa mi nechce veriť, ale druhý diel Hunger games si našiel čas aj na trochu humoru. Čo si, vzhľadom k prostrediu, je dosť ťažké predstaviť.

Podobne ako Harry poter, Eragon, Pán Prsteňou, aj Hunger games je séria, ktorá dostala celý svet. A nie je ťažké uhádnuť prečo... Má všetko to, čo sa mladým páči: násilie, zbrane, úžasnú dievčenskú hrdinku, napätie, a pre tých reflexívnejších,príbeh,ktorý stojí za zamyslenie.

Niekde som čítala, že kniha je písaná tak jednoducho, lebo by dievčatká mohlo bolieť pohnúť trochu viac mozgovými závitmi. Štýl autorky nie je nič mimoriadne. S pomedzi všetkých by upadla do zabudnutia, lenže ona vymyslela Hunger games!

Moje hodnotenie Hunger games-Catching fire: