All dreams are real: Fajčenie? Ja hovorím nie!

Pretože už ma štvú malé, hádam osemročné deti, ktoré si nesú krabičku v rukách a myslia si, aký spravia na ostatných dojem.

V ich veku by ešte mali lietať po vonku s lízatkami a mašličkami vo vlasoch, nie s rukou plnou cigariet. Ako vôbec potom môžete povedať o takom dieťati, že je roztomilé?

V jednej ruke balíček ovocných cukríkov a v druhej krabička cigariet, veď zuby sa kazia od obidvoch, tak prečo by im to predavačka nemohla predať? Nechápem ani skade sa v tých ich krpatých hlavičkách zrodil ten úžasný nápad vôbec po tom siahnuť....

Prečo to vlastne robia? Zaručujú si tým miesto medzi priateľmi? Pocit, že keď fajčia sú dospelí a pri tom ani nevedia, že v tú chvíľu sú tomu tak vzdialení, ako sa len dá? Výhovorka, že moji rodičia fajčia, tak je to asi v poriadku, u mňa teda veľmi neobstojí.

Aj moji rodičia fajčia, už čo si pamätám... Neviem, že by to bolo niekedy inak. No, dobre na, aby som im nekrivdila, chvíľu sa pokúsili prestať ( všetka česť- však ma to stálo aj peknú námahu). Vydržalo im to pomerne dlho, ale už dávno je všetko opäť v starých koľajach...

A ja? Mňa fajčenie stále neláka a nemám pocit, že by sa to malo v najbližších rokoch meniť. Nikdy som to nemala a nikdy si to ani zobrať nechcem. Skôr som bola tá, ktorá večne vŕtala do rodičov, prečo si dobrovoľne ničia život, svoje zdravia a nervy, ale viete si predstaviť, akú váhu asi mali moje slová.

Fajčiari pri mne dlho nevydržia. Muhaha! Ja dokážem vŕtať a vŕtať až mám pocit, že by ma najradšej zabili rovno na mieste. Čo vám mám povedať, ja viem byť dosť protivná, keď chcem.

Možno vám prídem aj trochu ako suchárka

(divná, trápna, nechám to s radosťou na vás...), ale proste je to tak. Ak mám na niečo zomrieť, nechcem aby to bolo iba kvôli cigaretám a pozerať sa, ako si moji najbližší dobrovoľne krátia život, ma tiež dvakrát nebaví.

Na druhej strane, ja chápem, že sa má vyskúšať všetko. Žijeme len raz a každý má právo vlastného rozhodnutia, ale čo z toho človek má, keď sa už stane od toho závislým? Všetky tie peniaze, ktoré minul na takú hlúposť, mohol už za to dávno precestovať pólku sveta. Vidieť niečo zaujímavé a zažiť niečo nové. Miesto toho len stále ten istý výhľad z balkóna, obkolesení cigaretovým dymom. Čo z toho tí ľudia majú?

Ešte smutnejšie je, keď vidím, ako mladá mamička ide so svojimi deťmi sa hrať do parku, aby nesedeli stále iba doma a prešli sa trochu i po čerstvom vzduchu. Sadne si na lavičku, deťom povie, nech sa hrajú len okolo nej, aby sa jej náhodou nestratili, a potom zapáli cigaretu, akoby bol až taký problém, počkať hodinku alebo dve, kým sa pekne všetci vrátia domov. Nikdy neviem, či si to tí ľudia proste iba neuvedomujú, alebo im na tých deťoch až tak veľmi nezáleží.

Žijeme v šialenej dobe. Šialenej a smutnej, kde už sa necení ľudskosť, iba peniaze. Vezmite si tie štatistiky o tom, koľko ľudí ročne zomrie na dôsledok fajčenia. Rôzne rakoviny. Keby to bolo všetko až také čierne, naozaj by to už dávno nestiahli z obehu? Alebo chcú zas iba zarobiť?

K tomuto článku ma napadol aj jeden úžasný film: Ďakujeme, že fajčíte. Je klasická komédia z roku 2005, ktorá si v podstate robí srandu z celého tabakového priemyslu, ale ukazuje nám aj pravdu, pred ktorou často zatvárame oči. Je to práve o tom, že každý z nás má právo sa rozhodnúť či siahneme po cigaretách a začneme nevedomí (alebo aj vedomí)boj s rakovinou a dokáže vás rozosmiať aj nad takými situáciami, nad akými by ste sa v skutočnom živote najradšej rozplakali...