Desať slov úprimnosti

Človeku, ktorému som veľmi krivdila.

Nie je to zvláštne? Vieš, kedysi len myšlienka na to, že spolu budeme musieť stráviť ďalšie štyri roky ma úplne ničila. A keď si ma ešte poprosil, či nebudeme spolu sedieť, skoro celú noc som nespala. Rozmýšľala, ako to všetko asi bude vypadať. Bolo to príšerné! A teraz? Nedokážem si ani predstaviť, aké to bude bez teba. Nevidieť, ako každé ráno vchádzaš do triedy, necítiť tú energiu, ktorú si mi vždy vlial do tela, nepočuť tie Tvoje večné príbehy. Je to, akoby sa mi zrazu uzavrel jeden kanál do sveta a s tým zomrelo kopec dobrých priateľov, ktorých som poznala. Vždy som na Tebe obdivovala Tvoju odvahu. Schopnosť otvoriť sa pred kýmkoľvek, koho spoznáš. To je niečo, čo som ja nikdy nedokázala. Ďakujem. Naučil si ma, že ľudia sa môžu meniť. Že to, čomu nerozumiem, nemusí byť hneď zlé. A keď otvoríme svoje srdcia, nájdeme krásu aj tam, kde sme ju predtým nevideli...

Tomu, čo si ma normálne nevšíma.

Vieš čo ma štve? Prídeš vždy, len keď odo mňa niečo potrebuješ. Čuduješ sa, že som k tebe potom hnusná? Veď som ti dobrá len na vysvetľovanie matiky, požičiavanie vecí a odpisovanie domácich úloh. Najhoršie na tom je, že nepovieš ani sprosté dík. Budeš nabudúce niečo chcieť, vieš, čo môžeš rovno urobiť...

Mojej najlepšej priateľke.

Nie, nezverujem sa ti so všetkým, čo ma trápi. Veľakrát si posledná, ktorá sa dozvedá o mojich plánoch a občas mlčím, aj keď viem, že by som radšej mala hovoriť. Niekedy sa správam trochu zvláštne, no nikdy ti neviem vysvetliť prečo. Kritizujem tvoje chyby a pritom ťa nútim znášať moje vlastné. Prečo? Pretože mám pocit, že nič z toho nie je potrebné... S tebou sa vždy cítim lepšie. Na čo sú plány, keď sa chcem baviť tým, čo je teraz? Správam sa občas divne, lebo viem, že pri tebe si to môžem dovoliť. Mám vysoké nároky na svoje okolie, ale aj na seba. Áno, niekedy zabúdam hovoriť, no ty už aj tak vieš, čo ti chcem povedať...

Niekomu, koho som dlho poznala.

Dúfam, že sa Ti bude dariť. Napriek všetkému, si mi dal do života viac, než som si myslela. Bol si prvý človek, ktorý o mne vedel niečo skôr než som vôbec otvorila ústa. Som šťastná, že som Ťa spoznala. Ešte dnes, keď idem spať, občas rozmýšľam ako sa asi máš, či si teraz šťastný. Ak už pôjdeš kdekoľvek, želám ti len to najlepšie.

Sebe

Vieš ty čo? Už ma poriadne štveš! Chceš niečo? Tak nefňukaj a vezmi si to! Bojíš sa sklamania? A kto nie? To budeš naveky taká aká si? Hovoriť si, čo všetko by sa mohlo stať?! Spamätaj sa konečne a bež. Je jedno kam, no dnes je prvý deň zvyšku tvojho života. Využi ho!

Žene, ktorá si myslela, že môže so mnou zametať

Netrápim sa. Prežila som tie roky a som úprimne rada, že už ťa nemusím výdaj každý deň. Zničila si životy viacerých ľudí, ale mňa si nedostala. Tvoje slová ma nikdy nezaujímali. Usmiala som sa vždy keď si kričala a hovorila mi aká som hlúpa. Nie som! Spravilo ma to len silnejšou a múdrejšou. Nie s tvojou pomocou, dokázala som to sama...

Tým, ktorí ma tak neskutočne štvú ( Vypisovať každého po jednom by zabralo na viac, ako desať ľudí....)

Nemáte ani potuchy ako by som niekedy rada pribehla a všetkých vás poriadne prefackala. Možno by ste sa konečene prebrali... Potom si uvedomím, že mi to za tú námahu vstávať ani nastojí a radšej ostávam sedieť.

Rodine

Úprimne som rada, že to u nás neškrípe. Neviem si predstaviť, že by sme sa neustále hádali za každú blboť. Stačí, že počúvam ostatných ako sa neustále sťažujú a som rada, že je to tak, ako to je. Mám vás rada :)

Tebe

Vždy, keď budeš mať pocit, že nevieš kam ísť, nikto ťa nechápe a život sa ti rúca medzi prstami, vec, som tu pre teba :) Myslíš si, že sú to iba prázdne slová? Že to sem píšem iba tak? Mýliš sa! Si pre mňa jedinečný, ako nikto iný. Verím, že všetko, čo chceš aj dosiahneš. Veď si to predsa Ty! Ľutujem, nemôžem ísť k tebe a objať ťa, povedať ti to, čo by ťa vytiahlo s temnoty dnešného dňa, no budem na teba myslieť. Nech už si kdekoľvek :) A až na oblohe zhasnú aj posledné hviezdy tvojej nádeje, vec, že mám veľmi dobrú baterku :D

Zdroj obrázkov je DeviantArt.com

Dúfam, že som vás aspoň trochu zaujala. Máte aj vy ľudí, ktorým by ste chceli niečo povedať ale bojíte sa ako to vezmú, alebo nemáte odvahu povedať to nahlas? Ale mám pre vás zaujímavejšiu otázku, a som veľmi zvedavá, ako na ňu odpoviete: 

 Myslíte, že je v poriadku za určitých okolností klamať iných, alebo sa striktne držíte úprimnosti? 

 Čoho sa držíte skôr: "Čo na srdci, to na jazyku" či si to radšej nechávate pre seba? Teším sa na vaše názory.

Vaša Viallen (magicforever) :)

Ps: Otázky na Jednu spoveď mi môžete písať už teraz